Od začiatku až po Portfólio

 

Ťažko napísať krátky stručný príbeh, ktorý by obsiahol to kto som, čím sa zaoberám a zároveň by pôsobil priamo a bez rôznych rozprávacích elementov, preto som sa rozhodol jednoducho v krátkosti spísať čo som zažil od doby kedy som sa začal grafike a fotografovaniu venovať až po čas, kedy som sa rozhodol vytvoriť si cez hosting WIX.com svoje vlastné portfólio. 

Približne v roku 2009 som poprvý krát u seba uvidel akusy túžbu spoznať svet počítačovej a kreslenej grafiky, keď som dlhé hodiny vysedával pred počítačom a snažil sa všemožne nakresliť myškou niečo pekné v programe Windows Paint. Nešlo mi to, bolo to ťažké, dlho som sa snažil ovládnuť myšku a dokázať s ňou nakresliť niečo tak ako by som to kreslil na papier. Prešli obrovské týždne driny a sebazapierania sa, ale myslím že práve tento moment u mňa vytvoril ten zlom, kedy som sa chcel začať tomuto oboru venovať a chcel som vedieť to čo vedeli všetci tí umelci ktorý vedeli nakresliť a upravovať veci na počítači, ako by len mávnutím ruky. Samozrejme realita bola iná než samotná skutočnosť, ale o to až tak nešlo. Keď človek za niečím ide a baví ho to , tak nevidí žiadne ťažkosti typu "toto je snaď nemožné spraviť", nieja som taký nebol a postupom času som začal objavovať aj iné programy, editory a možnosti kreslenia digitálne. Začal som zháňat teda nejaké lepšie grafické programy než bol Paint a jemu podobné Free to use programy obsahujúce pixelové štetce a nemožnosť úpravy jednotlivých vrstiev. 

Našiel som Photoshop. Bol som síce už na strednej škole, ale niečo tak ohromujúce a skvelé som doteraz nikdy nevidel. Obrovské možnosti, vela tlačítok, možností a funkcií. Áno. Spočiatku asi ako každý som sa začal len hrať s Brushmi, dokonca som sa pristihol aj pri obrovskej mánií a potrebe zhromaždiť čo najväčšie množstvo rôznych Brushov a Tvarov. To ma samozrejme prešlo a neskôr keď som zisťoval samoštúdiou a preklikávaním si programu, nové veci a funkcie , tak som zistil že Brushe je len malá smietka oprot tomu čo všetko Photoshop dokáže ak je v správnych rukách a preto som si dal ciel, že sa do ukončenia Strednej školy pokúsim mu tie správne ruky dať, tie svoje. 

Jednoduché a beztvaré kreácie, plagáty divokých farieb, nezmyselné úpravy a prepalovanie fotografií až postupne k veciam ktoré môžem dnes, pomerne hrdo prezentovať za svoje a nemusím sa hambiť zavesiť ich či zdielať medzi svojími známymi či rostredníctvom rôznych grafických a fotografických portálov. 

To isté story sa dialo aj okolo fotografovani, akurát že tam to bolo o čosi rýchlejšie, spontánnejšie a pohodlnejšie na učenie sa. Všetko som sa totiž vždy učil výhradne sám a bez nejakých knižiek či návodov. Väčšinou to bolo spôsobované tým že som ani nemal tušenia že niečo také existuje a keď som to aj občas objavil, zistil som že to nemá to čaro a tú energiu. 

Na svojej strednej škole som svojimy prácami získal niekoľko ocenení a úspechov a myslím si že za to môžem vďačiť práve tomu všetkému čo som s grafikou na svojich začiatkoch zažil. Trápenie sa v skicári mi dalo užitočný cit pre polohovanie kurzora pomocou myšky. Samoobjavovanie mi dalo zase akúsy schopnosť nájsť riešenie a poradiť si sám bez nutnosti "googlovania" a koniec koncov, ak by to čo robím nebolo dobré, tak by mi to patrične dali pocítiť moji učitelia, okolie, ale aj rôzne poroty grafických a fotografických súťaží. 

Samozrejme možno to znie snobsky a namyslene, ale čo sa mňa týka tak som skromný človek, mám rešpekt voči každému majstrovi vo svojom obore ale aj voči začiatočníkom či ostatním ľuďom, len jednoducho viem že som do toho obetoval vela času a driny a preto nechcem túto vynaloženú energiu dehonestovať len kvôli prehnanému sebakritizovaniu.